RTVS: Ředitele média veřejné služby volí parlament
Nejvýraznější odlišností slovenských médií veřejné služby je spojení do jednoho celku.
Na rozdiel od Česka sa verejnoprávne médiá, televízia aj rozhlas, spojili do jedného celku s jedným generálnym riaditeľom. Rozhlas a televíziu Slovenska – RTVS – už tri roky vedie Václav Mika, ktorý v minulosti rozbiehal najpočúvanejšie slovenské rádio Expres a potom šéfoval najsledovanejšej televízii Markíza.
Riaditeľa volí parlament
Politici majú na verejnoprávne médiá nepriamy dosah: členov dozorného orgánu – Rady RTVS – volia poslanci slovenského parlamentu. Parlament takisto volí aj samotného generálneho riaditeľa RTVS.
Ďalšie možné vplyvy sú ekonomické: a to napríklad pri určovaní výšky tzv. koncesionárskych poplatkov alebo poskytovaní peňazí na televíznu a rozhlasovú tvorbu cez „zmluvu so štátom“. To je inštitút, vďaka ktorému RTVS napríklad minulý rok získala 19,1 milióna eur.
Najhorší riaditeľ
Slovenská verejnoprávna televízia vystriedala relatívne veľa šéfov: odkedy skončil posledný „predrevolučný“ riaditeľ, bolo na jej čele 15 riaditeľov a niektorí nepobudli vo funkcii ani rok.
„Skoro pri každom z riaditeľov sa na konci dňa ukázalo, že niečo urobil. Ja viem, kto bol určite najhorší: Igor Kubiš,” zaspomínal si pre Stratégie súčasný šéf Václav Mika. Počas Kubišovho pôsobenia od roku 1996 prišla verejnoprávna televízia o post trhovej jednotky. Jeho obdobie sa spája s politickým „kontextom“: televíziu riadil v čase, keď bol slovenským premiérom Vladimír Mečiar. Politické zásahy zhrnul denník Sme v tomto článku. Kubiš skončil v televízii približne dva týždne po tom, čo Mečiar prišiel o premiérsky post.
Aj so Zemanovým poradcom
Posledným riaditeľom televízie predtým, než sa zlúčila s rozhlasom, bol Štefan Nižňanský. V jeho topmanažmente pôsobil aj dnešný poradca prezidenta Miloša Zemana Roman Lipták ako programový riaditeľ. „Verejnoprávnosť“ však rozvíjal v podmienkach, kedy televízia nemala peniaze. Lipták napríklad kúpil formát The Greatest (podľa ktorého vznikol aj Největší Čech), ale nikdy ho nevyrobil. Situácia zašla tak ďaleko, že STV si nemohla dovoliť platiť peoplemetrové dáta a začiatkom roka 2011 bola kompletne odstrihnutá od čísel. Programing teda robila len intuitívne. Keď Jednotka prišla vo februári o peoplemetre, mala share 11,6 % v 12+, do konca roka spadla na 7 až 8 %.
Riadil súkromné rádio aj televíziu
Súčasný šéf RTVS Václav Mika prišiel z komerčného prostredia: stál pri vzniku prvého profesionálne naformátovaného rádia Expres, ktoré sa počas jeho šéfovania stalo rozhlasovou jednotkou. Neskôr šéfoval Markíze. Aj do RTVS získal bývalých spolupracovníkov: šéfka ekonomiky, Češka Radka Doehring, šéf programu Tibor Búza, šéf techniky Andrej Doležal, šéf spravodajstva Lukáš Diko aj Martin Hauptvogel zastrešujúci predaj reklamy pre RTVS sú všetko ľudia, s ktorými Mika robil v Markíze.
Televízna časť, ako už MediaGuru informoval, funguje len s dvoma kanálmi. RTVS je tretia za skupinami Markíza a Joj.
[chart type="pie" title="Podíl TV skupin v procentech, srpen 2015, celý den, 12+" footer="Markíza Group 28,8
Joj Group 22,1
RTVS 11
Maďarské stanice 3,4
TA3 1,9
ostatní TV (včetně českých) 32,8
"][/chart]
Zdroj: PMT / TNS
Jedným z momentálnych úspechov RTVS je rast dôveryhodnosti spravodajstva. Spravodajstvo, ktoré v minulosti „zrkadlilo“ politické vplyvy, teraz podľa trhom uznávaného prieskumu MML Omnibus považuje za najobjektívnejšie 27,3 % opýtaných (posledná vlna: 30.3. – 21.6.2015, na vzorke 2 133 respondentov). Pre porovnanie, Markíza má 30,4 %, TV Joj 16,4 % a spravodajská TA3 11,4 %. V rovnakom období pred troma rokmi spravodajstvo RTVS označilo za najdôveryhodnejšie len 14,6 % opýtaných.
Financovanie aj z reklamy
RTVS môže vysielať reklamu aj teleshopping, no jej podiel na reklamnom trhu je malý: minulý rok dosiahla príjmy z televíznej reklamy na úrovni necelých 3 miliónov eur a rozhlasovej 1,3 milióna. Z reklamy na webe nezískala nič. Hlavným zdrojom príjmov sú tzv. „úhrady za služby verejnosti“ známe ako koncesionárske poplatky (71,1 mil. eur).
Slováci platia dokopy za rozhlas a televíziu koncesionársky poplatok 4,64 eur mesačne. Mika sa snaží túto sumu zvýšiť, argumentuje, že nerástla od roku 2003 a keby sa mu to podarilo, sľubuje spustiť tretí kanál. STV mala športovú Trojku necelé tri roky do 2011. Skončila pre nedostatok peňazí.
Vybrané finančné ukazovatele RTVS v roku 2014Výdavky: 105 694 880 eur Príjmy: 120 710 527 eur Úhrady za služby verejnosti a koncesionárske poplatky: 71 127 804 eur Zmluva so štátom – televízna výroba: 19 138 000 eur Zmluva so štátom – rozhlasová výroba: 3 000 000 eur Televízna reklama, sponzoring a teleshoping: 2 960 429 eur Rozhlasová reklama: 1 312 041 eur |
Vybrané programové ukazovatele Jednotky v roku 20142 640 hodín premiérového vysielania, 5 555 hodín repríz 448,2 hodín premiérovej slovenskej zábavy a 58,1 hodín dramatiky |
Vybrané výrobné náklady na kľúčové relácie376 680 eur spoločnosti Nunez NFE za 73 epizód dennej game show 5 proti 5 spoločnosti 856 716 eur spoločnosti goodtv za 15 epizód prime-time šou Milujem Slovensko 498 820 eur spoločnosti Eibner Production za 11 epizód prime-time šou Čo ja viem 462 564 eur spoločnosti New Hattrick za 13 epizód (vrátane silvestrovskej) prime-time šou Nikto nie je dokonalý 610 512 eur spoločnosti Maya za 21 epizód polhodinového seriálu Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou |
Zdroj foto: RTVS
Ivan Krasko pracuje pro web Stratégie.sk (patří do skupiny Mafra)
