Oľga Núňezová: Kina mají šanci na rekordní rok

olga-nunezova
Šéfka největšího kinodistributora na Slovensku CinemArt SK hodnotí filmový byznys.

Oľga Núňezová, Managing Directorka společnosti CinemArt SK, se v oblasti kinodistribuce pohybuje víc než deset let. V rozhovoru pro MediaGuru.cz zavzpomínala, jak dříve nebyly dabované ani velké animované filmy, nebo jak do online reklamy nešly žádné peníze, protože byla považovaná za „černou díru“. Mluví také o současné situaci kin, úspěšných a neúspěšných filmech, rozdílech mezi slovenským a českým divákem, nebo o tom, které české filmy na Slovensku nefungují.

Slovenská pobočka CinemArtu začala pôsobiť na trhu až v roku 2016. Český CinemArt kupuje filmové práva aj pre Slovensko, no do roku 2016 poskytoval licenciu spoločnosti Barracuda Movie a tá tituly distribuovala do kín. Prečo nastala zmena?

Spoločnosť CinemArt pôsobiaca v Česku mala so spoločnosťou Barracuda Movie uzavretú zmluvu o distribúcii filmov na Slovensku od roku 2013, odkedy začala distribuovať filmy zo štúdií Paramount Pictures, Universal a Twentieth Century Fox.

Zástupcovia spoločnosti CinemArt, a.s., sa koncom roka 2015 rozhodli, že na Slovensku založia vlastnú spoločnosť a preto došlo k ukončeniu spolupráce s Barracuda Movie a k vzniku spoločnosti CinemArt SK.

Ako hodnotíte rozbeh, čo sa podarilo a čo nie?

Hodnotím to ako plynulý prechod. Filmové štúdia ani obchodní partneri zmenu nepocítili. Za rok 2016 sme boli jednotkou na trhu a tak sme potvrdili pozíciu najsilnejšej distribučnej spoločnosti na slovenskom trhu, ktorú v predchádzajúcom roku zastávala Barracuda Movie. Je potrebné za tým vidieť skvelú prácu všetkých ľudí v tíme.

Čo ostalo na českom CinemArte? Predpokladám, že nákup filmov je stále v ich kompetencii…

V prípade nákupu nezáviských filmov, bol a aj je v kompetencii predovšetkým českých kolegov. Je to však vždy o vzájomnej diskusii a komunikácii, za akých podmienok a kedy má význam konkrétny film uviesť na Slovensku…

Sú filmy, ktoré sa vyslovene nehodia na Slovensko, kým do Česka áno alebo naopak?

Veľa vecí nás spája, ale slovenský a český filmový trh nie je úplne totožný. Riešime to aj v našej distribúcii, kde vždy zohľadňujeme špecifiká slovenského trhu. Nemyslím si, že by existoval film, ktorý by sa vyslovene nehodil na Slovensko, sú filmy s väčším alebo menším diváckym potenciálom.

A čo rozdielne termíny nasadzovania? V Amerike sú pri premiérovom víkende v hre osemciferné dolárové tržby, kým u nás hovoríme o návštevnosti pár tisíc, v lepšom prípade desiatok tisíc divákov. Ako veľmi je dátum premiéry pre nás dôležitý?

Je jeden z kľúčových faktorov, ale nie je podmienkou, že musí byť totožný s premiérou v USA. Určite nie sme Amerika, dokonca ani Poľsko alebo Maďarsko (smiech). Sme síce malý trh, ale rozvíjajúci sa a návštevnosť u nás stúpa, čo je úžasné. V roku 2016 prišlo do slovenských kín takmer 5,7 milióna divákov, čo je najlepšia návštevnosť od roku 1994. Pri výbere termínu má premiérový víkend veľký vplyv na ďalšiu distribúciu. Nie je to ako za čias 35-milimetrových filmov. Doba je rýchla a prejavuje sa aj v kinobiznise – film už nežije v kinách pol roka, ako žil kedysi, ale maximálne 2 – 3 mesiace.

Čo u nás funguje? Sú nejaké rozdiely napríklad s Českom – možno žánrové?

Žáner je rozhodujúci. Slováci predovšetkým milujú animované rodinné filmy a komédie, tie dlhodobo vedú v rebríčkoch návštevnosti. Napríklad dlho bol veľký rozdiel v návštevnosti sci-fi a komiksových filmov v Česku a na Slovensku – české fanúšikovské zázemie komiksov napomáhalo tomu, že týmto filmom sa viac darilo. Dnes už to nie je taký výrazný rozdiel a aj tento žáner zaznamenáva na Slovensku stúpajúci trend. Okrem toho v Česku je aj viac artových kín; preto tam majú náročnejšie filmy lepšie zázemie.

Ďalšia vec: herci. Do akej miery vie Slovákov pritiahnuť silné herecké meno?

Herecké obsadenie je pri filme veľmi dôležité , ale veľakrát je kľúčovejšia téma, úspešná knižná predloha… Určite si napríklad mnohí radi pozrú nový film s Leonardom DiCapriom, ale v prípade Päťdesiat odtieňov temnoty nebolo herecké obsadenie primárne. Samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na režisérov, podľa ktorých sa mnoho divákov rozhoduje a hľadá ich najnovšie projekty ako záruku kvality.

Môžete pri promovaní filmov zdôrazniť a posilniť to, čo na slovenských divákov zaberá? Je mi jasné, že pri kampani máte mnoho vecí daných od štúdií…

Pri stratégii uvedenia titulu sa vždy snažíme vyzdvihnúť to, čo je ťahákom pre slovenského diváka. Áno, pri blockbusteroch je už veľa aktivít a postupov celosvetovo daných, ale v tej drobnejšej marketingovej stratégii a komunikácií sa zameriavame na lokálne marketingové nástroje – spolupracujeme so slovenskými youtubermi alebo známymi osobnosťami, ktorí ovplyňujú názory ľudí. Trailer ani vizuál plagátu samozrejme zásadne nezmeníme. Pokiaľ môžeme, na plagáte komunikujeme slogan, ktorý by oslovil slovenského diváka. Alebo pri animáku „vypichneme“ dabingového herca – ako napríklad pri Spievaj Emmu Drobnú alebo Lukáša Frlajsa, ktorý je aktuálne zaujímavý pre teenagerov, lebo ho poznajú z videí na YouTube…

Nakoľko je dôležitá klasická kampaň, trailery v kine a nakoľko napríklad digitálne aktivity?

Spomínam si, že pred desiatimi rokmi, keď som pôsobila v inej distribučnej spoločnosti, prišli za mnou ľudia z online a chceli, aby sme cez ich web investovali nejaký budget do kampane filmu . Vtedy to bolo nemysliteľné a jediný spôsob, ako umiestniť reklamu na jednom z najväčších vyhľadávačov, bolo, že sme mediálny priestor bartrovali. Vtedy sa používal výraz, že internet je „čierna diera“ a nasadenie reklamy sa nedá odkontrolovať. Komunikácia sa zameriavala v tom čase primárne cez televíziu, rádio a outdoor. Dnes je však situácia úplne iná. Online má v súčasnosti dobe veľmi silnú pozíciu a preto sa stal silnou súčasťou aj našich marketingových stratégií, využívame všetky možnosti reklamy v rámci sociálnych sietí… Snažíme sa využívať všetky nástroje, aby sme sa čo najviac priblížili tomu divákovi, ktorý je ochotný kúpiť si lístok do kina – aby sme ho presvedčili, že vidieť film na plátne je preňho zážitok.

Pri ktorom filme ste využili digitálnu podporu výraznejšie, než je bežné? Spomeniete si na nejaký príklad?

Možno Warcraft: Prvý stret, ten mal silnú online podporu. Boli sme prví na Slovensku, ktorí robili live stream z filmovej premiéry. Spolupracovali sme s YouTuberom GoGoManom, ktorý sa zúčastnil špeciálnej projekcie v Los Angeles, kde priamo v kulisách filmu natočil video k Warcraftu. Ďalší YouTuber Expl0ited nadaboval jednu z postáv a o tejto svojej skúsenosti natočil video a komunikoval cez svoj kanál, ktorý má cez 390 000 zhliadnutí. Pri Warcrafte sme sa s digitálnou kampaňou vyhrali po všetkých stránkach. Ďalším dobrým príkladom môže byť Assassin’s Creed alebo aktuálne Logan: Wolverine.

Warcraft bol v Amerike slabý, ale globálne – v Číne a podobne – uspel. Takisto na Slovensku mal pri premiére vysokú, 55-tisícovú návštevnosť… Aké ste mali očakávania?

Očakávania sme mali vysoké, ale výsledok nás veľmi príjemne prekvapil. Snažili sme sa pre to urobiť čo najviac. Spoliehať sa len na fanúšikov hry by určite nestačilo.

Keď sa posunieme celkovo k roku 2016, ktoré filmy boli pre vás úspešné a ktoré nenaplnili očakávania?

Tie, od ktorých sme očakávali dobrý výsledok, ho väčšinou splnili alebo dokonca prekonali. Napríklad Dieťa Bridget Jonesovej dvojnásobne prekonalo naše očakávania a vysoko prekročila návštevnosť kultovej jednotky. Alebo animák Tajný život maznáčikov – nebol to brand, ale myslím si, že aj podarený slovenský dabing a práca s hercami z dabingu veľmi napomohla jeho dobrému výsledku na Slovensku.

Mňa možno osobne sklamal výsledok filmov Ninja Korytnačky a hviezdne obsadený Ave, Caesar. Našťatie tých pozitívnych príkladov je oveľa viac ako negatívnych :-)

tajnyzivotmaznacikov

V Česku sa v kinách viac dabuje ako u nás. Kým na Slovensku sú to hlavne detské filmy, kde dabing stanovuje zákon, a k tomu pár ďalších, v Česku sa vo väčšej miere dabujú aj najväčšie ťaháky, fantasy, komiksové filmy a podobne. Je dabing potrebný?

Mnohí si možno nepamätajú, že ani animáky neboli u nás dabované, napríklad aj obľúbený prvý Shrek bol uvedený v kinách s titulkami. Spomínam si na obdobie desať rokov dozadu, kedy sme museli vyslovene presviedčať štúdiá, že investícia do slovenského dabingu je pre návštevnosť filmu dôležitá. V súčasnosti je situácia už iná aj vďaka zvyšujúcej sa návštevnosti, neplatí to len pre animáky napríklad aj historický film Noe sme uviedli so slovenským dabingom… a Warcraft tiež. Sú tituly, kde sa snažíme presvedčiť štúdiá, že aj hraný film potrebuje slovenský dabing, lebo pritiahne ďalšiu významnú skupinu divákov. Uvádzame aj filmy s českým dabingom, nemáme s tým negatívnu skúsenosť.

Dá sa kvantifikovať, koľko ľudí môže pritiahnuť dabing?

Podľa skúsenosti dabing filmu vždy pomôže, je len potrebné zvážiť, či investícia do dabingu je návratná. Napríklad pri filme Noe, vzhľadom na tému sme predpokladali, že naň príde aj iný než typický pravidelný návštevník kina, pre ktorého by mohli byť titulky odrádzajúce. Otázka dabingu však nie je jednoznačná. Keď sme Warcraft nadabovali, veľká komunita ľudí bola proti. Preto sa snažíme pri veľkých filmoch vyhovieť všetkým a prevádzkovateľom kín umožňujeme nasadiť verzie s titulkami aj s dabingom. A tak si divák môže vybrať…

Mimochodom, čo hovoríte na výkony pôvodných českých filmov u nás? Existujú značné výkyvy medzi tým, ako fungujú na domácom trhu a ako na Slovensku. Niektoré sú doma hit a na Slovensku vlažné. Prečo?

Slovenský divák inak vníma české tituly ako domáci divák. Myslím si, že aj naďalej milujeme české komédie, na tie chodíme stále radi… problém majú české rodinné a detské filmy, ktoré sa v konkurencii silných animovaných blockbustrov zatiaľ nedokážu presadiť. Ani prvé pokusy so slovenským dabingom v českých rozprávkach zatiaľ neprinášajú svoje ovocie. Naša spoločnosť uviedla minulý rok dve české komédie Bezva ženská na krku a Teóriu tigra, ktoré urobili veľmi dobré čísla a tak potvrdili záujem o tento žáner.

Premiérový víkend Teórie tigra mal návštevnosť 5 tisíc…

Áno, Teória tigra síce nemala nejaký silný otvárací víkend, kde prvý slnečný víkend zvíťazil nad kinom, počasie tiež veľmi ovplyvňuje návštevnosť… celkovo však film videlo viac ako 30 000 divákov, takže všetko sme dobehli v nasledujúcich týždnoch. Ťahákom bol určite Jiří Bartoška, ktorý pri uvedení filmu aj pricestoval na Slovensko a poskytol rozhovory médiam.

Čo je vlastne dobrá návštevnosť pre kinofilmy na Slovensku?

Pri každom filme je to inak… ale vždy platí matematika: príjmy zo vstupného musia prevýšiť náklady. Pri niektorom filme stačí 5 000 divákov a pri inom by 50 000 divákov bolo málo. Nie je možné to paušalizovať… Ak sa vrátia peniaze z nákupu filmu a z nákladov spojených s uvedením filmu do kín, môžeme to hodnotiť ako dobrú akvizíciu.

Sú pre vás zaujímavé aj tituly, ktoré majú potenciál možno pár tisícok divákov? Má vôbec význam, aby ste ich distribuovali?

Áno, má. Napríklad film, ktorý nemal veľkú návštevnosť, ale potešil divákov, bola Americká idyla. Sme hrdí, že sme ho ponúkli.

Čiže bolo to dobré pre váš brand?

Áno. Sú tituly, pri ktorých viete, že asi neurobia úplne úžasný výsledok, ale na druhej strane je vecou prestíže dať si ich do portfólia.

Na začiatku rozhovoru ste povedali, že návštevnosť kín celkovo na Slovensku rastie. Čomu to pripisujete?

Za posledných niekoľko rokov bola vybudovaná sieť multikín a zároveň prebehla rozsiahla digitalizácia klasických jednosálových kín, čo umožňuje divákovi vidieť v premiérový deň film po celom Slovensku. Zároveň kiná ponúkajú vyšší komfort, lepšie pracujú s marketingom a snažia sa o svojho diváka viac starať. V kombinácií s našou prácou distribútora sa tak vytvorilo lepšie prostredie pre prilákanie väčšieho množstva divákov.

Aké sú vaše predikcie na aktuálny rok – ako vidíte trh celkovo alebo vašu spoločnosť v roku 2017?

Rok 2017 sa v prvých mesiacoch ukazuje veľmi dobre, je tu šanca na prekonanie minuloročného rekordu v návštevnosti. Za našu spoločnosť sme veľmi spokojní s výsledkom filmu Päťdesiat odtieňov temnoty a v najbližších mesiacoch nás čakajú trháky ako Rýchlo a zbesilo 8, Ja zloduch 3, pokračovanie Votrelca a Transformerov, takže urcite sa máme na čo tešiť. A ja mám malého favorita, animák z dielne DreamWorks Baby šéf, kde hlavnú postavu nadaboval Maroš Kramár.

Dealy so štúdiami, čo má CinemArt, sa nemenia?

Naďalej distrubuujeme filmy zo štúdií Paramount Pictures, Universal a Twentieth Century Fox a takisto budeme mať v ponuke aj iné nezávislé tituly. Už čoskoro ponúkneme výbornú nemeckú komédiu Rande naslepo. Inak, práve nemecké komédie ako Fakjú pán profesor sú pre nás veľmi príjemným prekvapením. Budeme uvádzať aj nové české filmy a tiež sa veľmi tešíme na slovenský film Piata loď, ktorý len nedávno získal prestížne ocenenie na filmovom festivale v Berline.

Jadrom vašej činnosti ostáva distribúcia, nechcete sa rozširovať mimo nej?

Filmová distribúcia je primárna činnosť našej spoločnosti. Už dnes sa však podieľame na producentskej činnosti, ale kinodistribúcia ostáva pre nás kľúčová.

Zařazeno v rubrice: Mediatypy, Slovensko

DISKUSE

Registrační formulář

Zpravodajský přehled Guru Weekly bude zasílán na uvedenou emailovou adresu každý týden. Zaškrtnutím souhlasím s jeho zasíláním.