Televize, které na slovenském trhu nepřežily

tv
Na co na Slovensku doplatily televize, které měly ambice dosahovat i větší než 20% podíly?

Aké boli neúspešné televízne stanice na Slovensku a prečo zanikli? MediaGuru sa pozrelo na televízne projekty z minulosti.

VTV: Politicky zafarbená a zadlžená

V polovici 90. rokov, kedy verejnoprávna televízia na Slovensku nemala žiadny reálny protipól a Slováci siahali po českej Nove, prišla na trh komerčná stanica VTV. Chcela to byť „Vaša televízia“ a v materiáloch pre licenčnú radu sľubovala „premyslenú štruktúru svojho vysielania“. Odštartovala v roku 1995 bez terestriálneho pokrytia, čo bol v tých časoch značný hendikep, keďže nemohla prekročiť kritickú úroveň penetrácie. Kábel malo vtedy len necelých 20% domácností a satelitom si VTV nepomohla, keďže vysielala na Slovákmi málo obľúbenej družici Eutelsat II-F2.

V druhý rok vysielania dostala VTV konkurenciu v podobe Markízy. Trhové podiely VTV sa pohybovali v jednotkách percent, podľa medializovaných informácií už vtedy meškala s výplatami zamestnancov a prestala vyplácať honoráre. V roku 1998 odhadovali jej dlh na 1 miliardu slovenských korún. Zamestnanci išli do štrajku. Rok nato mala 1,3 miliardy korún dlhu a prešla kontroverznou exekúciou, súčasťou ktorej bola aj licencia. V roku 2000 VTV zanikla, na trhu vydržala vzhľadom na jej finančnú kondíciu úctyhodných päť rokov.

VTV mala od začiatku politické pozadie blízke Mečiarovej strane HZDS, napríklad spoluvlastník televízie Vladimír Poór bol členom trnavského Politického grémia HZDS. „Predtým v STV a VTV som zažil, čo znamená ovplyvňované spravodajstvo, a nechcel som si to zopakovať,“ zaspomínal si pre časopis Domino Fórum Martin Lengyel, ktorý neskôr stál pri zrode televízie TA3, rádia Jemné melódie a najnovšie spravodajského Rádia Aktual. Vrcholom politizácie bolo odvysielanie dokumentu Utajení svedkovia prehovorili, ktorý mal zdiskreditovať vtedajšieho prezidenta Michala Kováča v kauze únosu jeho syna.

Program VTV nemal jasnejšiu koncepciu. Kým pred štartom stanica sľubovala aj divadelné predstavenia, v reáli ponúkala skôr poslabšie hodnotené akvizície, v ktorých patril Doktor z hôr k tým lepším. V časoch najväčších finančných problémov sa jej stratégia vyznačovala nákupom béčkových akvizícií a neustáleho reprízovania tých istých filmových balíkov v niekoľkotýždenných cykloch. No mala aj vlastnú tvorbu, jej tvárami boli Oliver Andrásy či Elena Vacvalová. Vysielala šou Aj múdry schybí, ktorej koncept sa zachoval na slovenských obrazovkách dodnes, a licencovala Koleso šťastia.

Televízia pre mestského diváka

V roku 1999 začala vysielať ďalšia komerčná televízia Luna. Využila licenciu, s ktorou to v roku 1995 skúšala stanica DCTV. Tá sa však po mesiaci „testovacieho vysielania“ stiahla zo satelitu, mala prakticky len regionálne pokrytie a po pár mesiacoch zanikla.

Luna mala štartovať so vstupným kapitálom 450 miliónov korún, zväčša pochádzajúcim z úveru Devín banky, ktorá sa neskôr sama dostala do problémov.

Luna prišla na trh v čase, kedy bola káblová televízie len vo vyše tretine domácností. Nevysielala terestriálne a mala teda výrazne nižšie pokrytie ako Markíza. Aj vzhľadom na to tvrdila, že chce osloviť mestského, majetnejšieho diváka a cieľovú skupinu 14-49 ročných. V prvom roku vysielania chcela podľa denníka Pravda 10-percentný podiel na trhu a v treťom roku až 26 %. Nakoniec získala len čísla blízko jedného percenta.

Projekt televízie Luna bola nastavený pomerne ambiciózne. Stanica mala pri štarte 250 zamestnancov, vysielala spravodajstvo, publicistiku aj vlastnú tvorbu. Jej tvárami boli Milan Markovič, Richard Müller, Dano Dangl či Petra Polnišová, v spravodajstve pôsobila aj dnešná riaditeľka webu parlamentnelisty.sk Oľga Dúbravská alebo bývalý hovorca prezidenta republiky Marek Trubač. Vysielala tiež kvalitné filmy a seriálové akvizície ako Lietajúci cirkus Montyho Pythona, Mestečko South Park či Simpsonovci.

Finančne to však nevychádzalo. Podľa ACNielsen bola na Lune v roku 2000 reklama v cenníkovom objeme 203,1 milióna korún, kým na Markíze za 5 miliárd.

Keď sa Luna dostala do finančných problémov, programovo to vyriešila netradične: spustila dlhé každodenné bloky s hudobnými videoklipmi. Bolo to lowcostové riešenie. Trhu dalo mladých moderátorov, z ktorých mnohí sú aktívni dodnes, ale sledovanosť nerástla. Vo vrcholnom období zaberalo hudobné pásmo vyše polovicu vysielacieho času, v auguste 2001 to podľa štatistiky licenčnej rady bolo 55,5 %.

Ambícia prinášať kvalitný program pre mestského diváka dostávala trhliny, stanica zaradila do vysielania napríklad aj venezuelskú telenovelu Luisa Fernanda. Meškala s platmi zamestnancov, podľa týždenníka Trend prišla financujúca Devín banka pre ňu o vyše 800 miliónov korún a firma šíriaca jej signál o vyše 100 miliónov. Luna vydržala na trhu dva roky, aj keď pri štarte tvrdila, že vstupné peniaze jej vydržia tri roky.

Hudobné pokusy

Hudba bola lákadlom nielen pre televíziu Luna. Neskôr sa na trhu objavila aj káblová televízia Music Box. Stál za ňou Marcel Děkanovský, ktorý pred ňou rozbiehal stanicu Global, neskôr ju predal a zmenila sa na Joj. Music Box bol jeho aktivitou práve po tom, čo skončil s Globalom. Stanica stavala na inom biznismodeli než predaji reklamy; celý deň hrala videoklipy, za ktoré mali ľudia hlasovať cez spoplatnené audiotextové číslo. Záujem však nebol veľký a na to, aby klip išiel do vysielania, zvyčajne stačil jednociferný počet hlasov. Vydržalo to vyše desať rokov až do 2013, kedy Děkanovský „prenajal“ väčšinu vysielania Music Boxu stanici Šlágr TV a tým sa Music Box utlmil.

V segmente hudobných staníc to skúšal po roku 2008 aj projekt musiq1. Ten sa na rozdiel od Music Boxu nespoliehal na hlasovanie ľudí, ale na vlastnú dramaturgiu cieliacu na mladých. Stanica zrejme vznikla s nádejou, že si ju časom všimne medzinárodný hráč a akvizuje ju, ale to sa nikdy nestalo. Zanikla bez väčšej medializácie pred vyše dvoma rokmi.

Nevydržali ani ďalší

Na Slovensku vznikali aj ďalšie televízne „pokusy“. Začiatkom 90. rokov to s preberaným obsahom zo zahraničia skúsila TA 3, respektíve „Televízna anténa 3“, ktorá bolo obdobou českej OK 3 a s dnešnou spravodajskou stanicou má spoločný len názov. Skončila približne po roku. V roku 2008 spustila verejnoprávna televízia športový kanál Trojka, ktorý skončil po necelých troch rokoch. Nový šéf telerozhlasu Jaroslav Rezník sa k nej chce vrátiť, ako uvádza vo svojom projekte. Necelý rok 2013 vysielal kanál skupiny Markíza zameraný na zábavu – Fooor.

Samostatnou kapitolou je televízia Nautik. Odštartovala v roku 2005 ako dokumentárny kanál s tematikou vody, aby sa neskôr zmenila na Televízo a ponúkala hlavne audiotextovú „zábavu“, potom rebrandovala na TV Živa, následne sa vrátila k názvu Nautik a nakoniec zanikla. Istý čas z toho fungovala s minimálnym pokrytím bez distribučného satelitu, ako si všimlo Mediálne.sk, a mala finančné podlžnosti voči Telenoru. Ešte horšie skončil projekt televízie Empatia, ktorá podľa Stratégií sľubovala aj správy, vlastnú tvorbu, dokumenty, filmy, informácie z regiónov či žánrové relácie. Napokon testovala grafickú slučku na satelite, ale reálne vysielanie nikdy nespustila.

Zařazeno v rubrice: Mediatypy, Slovensko

DISKUSE

Registrační formulář

Zpravodajský přehled Guru Weekly bude zasílán na uvedenou emailovou adresu každý týden. Zaškrtnutím souhlasím s jeho zasíláním.