Jakub Goda: Konspirační weby budou sofistikovanější

středa, 1. listopadu 2017, 17:25 Slovensko Ivan Krasko

Některá témata v médiích jsou vyloženě explozivní, říká slovenský bloger.

Jakub Goda

Živia ho animácie, vizuálne efekty a reklamné vizuály vytvorené aj pre najväčších slovenských zadávateľov. Jakub Goda však okrem toho bloguje a za sériu blogov na webe Denníka N získal tento rok slovenskú Novinársku cenu. V rozhovore pre MediaGuru hovorí, čím je slovenská blogoscéna špecifická, ktoré témy budia emócie a akú budúcnosť majú dezinformácie, konšpirácie a hoaxy.

Tematický záber vášho blogu na Denníku N je široký. Ako by ste ho charakterizovali vy?

Objavuje sa tam viacero tém, ale čo najviac zarezonovalo a kvôli čomu ma začali pozývať napríklad na diskusie do škôl, je téma dezinformácií, konšpirácií a ich vplyvu na politiku. Ale necítim sa byť tematicky limitovaný.

Okrem toho, že blogujete, živí vás tvorba 3D vizuálov pre veľké reklamné kampane. Nenastávajú kolízie medzi prácou a blogovaním? Občas spomeniete značku, pochválili ste napríklad O2 alebo Websupport za ich aktivity. Nie sú ostatné firmy na to háklivejšie?

Nie, to vôbec. Že by som spomínal firmy nie je štandardná súčasť blogov. V jednom prípade som hovoril o spoločenskej zodpovednosti firiem a o tom, že my ako zákazníci môžeme pomôcť v boji proti extrémizmu napríklad aj tým, že budeme firmy odmeňovať za to, že sa k veciam postavia zodpovedne. Aby aj ľudia vo vedení vedeli, že takýmito aktivitami si vedia získavať zákazníkov a je to možno niekedy lepšie ako robiť prvoplánový marketing. To bola moja motivácia. Treba pochváliť aj súkromnú firmu, keď robí dobrú vec, a nemám s tým problém, ale nie je to niečo, čo by som robil bežne.

Čím je podľa vás špecifická slovenská blogová scéna?

Na Slovensku má blogoscéna výraznejšiu pozíciu ako inde. Mienkotvorné médiá zvyknú dávať relatívne štedrý priestor blogom – aj tým zo strany verejnosti. To nie je bežné v zahraničí. V Anglicku neexistuje, že keby bežní ľudia napísali na blog novín, dali by to na titulku. A takisto s oceneniami je to iné, v slovenskej Novinárskej cene existuje kategória blog, kým v českej nie. Je to do určitej miery špecifikum našej scény.

Sledujete slovenskú blogovú „konkurenciu“?

Keď je niečo zaujímavé, prečítam si to. Zaujíma ma to, ale skôr držím palce každému šikovnému novinárovi a blogerovi, ktorý posúva debatu alebo prináša niečo nové. Ľudia ako Ján Benčík, Samo Marec… s ním sa poznám, je to veľmi priateľský vzťah. Nebojím sa, že keď bude viac ľudí písať, ostatní by boli menej čítaní. Ani sa nepotvrdila obava z minulosti, že blogy vytlačia novinárov alebo ich články. Blogy existujú popri redakčnom obsahu, ale stále sú kľúčoví novinári – v dnešnej dobe viac ako kedysi. Oni to robia systematicky, profesionálne a robia robotu, ktorú blogeri nie – tí nechodia na tlačovky, neprinášajú informácie priamo z parlamentu.

Čiže podľa vás sú blogy doplnok k profesionálnej žurnalistike?

Áno. No sú ľudia, ktorí to robili tak dobre, že potom začali byť oni sami profesionálnymi novinármi. Karol Sudor je jeden z najznámejších príkladov.

Akú ste mali víziu vy, keď ste začali blogovať?

Žiadnu. Prišiel konkrétny popud, konkrétna vec, čo som chcel napísať. Potom mi napadlo niečo ďalšie… Možno ak majú blogeri komerčný záber s pomerne pragmatickým účelom zviditeľňovať svoju značku, to je iná kategória. Za tým môže byť premyslený scenár. Ale keď ja publikujem, vyjadrujem sa k dianiu a to sa skôr spontánne vyvíja. Neblogujem ani nejako periodicky, je to nárazové. Aj kvôli tomu, že Facebook je momentálne taký dominantný, tak krátky point, komentár mi často stačí hodiť len vo forme statusu. Niekedy si nie som istý, či je to tak správne, ale tá jednoduchosť a okamžitosť je na tom veľmi atraktívna.

Jakub Goda

Keď ste spomenuli periodickosť, všimol som si, že niekedy je medzi jednotlivými blogmi aj skoro polročná pauza…

Polročná je skôr výnimočné, ale áno, nemám to periodicky vymyslené. Keby nebolo Facebooku, asi by som častejšie písal blogy, ale druhá vec je, že nie som nikým ani ničím tlačený. Mnohokrát aj keď mám niečo rozpísané alebo dopísané, nie som s tým úplne spokojný a ani to nevyjde. To je trochu luxus, ktorý si môžem dovoliť. Keby som pracoval v médiách a očakávalo by sa odo mňa množstvo článkov každý týždeň, musel by som ich chrliť. Takto mám voľnosť dať von len to, z čoho mám  pocit, že to stojí za to.

Prečo ste si na blogovanie vybrali Denník N? Predtým ste boli na Sme…

Keď Penta kúpila podiel v Petit Presse, odišla väčšina redakcie vtedajšieho Sme a založili Denník N, čo som považoval za sympatické a odvážne gesto. Pripadalo mi prirodzené ísť publikovať k nim a týmto spôsobom ich podporiť. Koncentruje sa tam asi najväčší novinársky talent. A keď im môj blog vie priniesť aspoň nejaký traffic, som rád.

Plánujete vaše blogovanie posunúť ďalej? Všimol som si, že jeden váš príspevok bol zamknutý text, čiže redakčný obsah…

Áno, to bol krátky komentár, písal som ho myslím na Facebook a z Denníka N ma oslovili, že by ho prebrali. Som s nimi v kontakte a rozprávali sme sa, že keď budem mať rozpracované niečo rozsiahlejšie alebo komplexnejšie, môžeme to odpublikovať aj takýmto spôsobom.

Prebieha to aj naopak, snažíte sa redakciu upozorňovať svoj blog, aby mal lepšiu pozíciu? Alebo niečo napíšete a ide si to svojim životom?

Keď niečo napíšem, uploadnem to na blog, hodím na môj Facebook a ide si to svojim životom. Zvyšok je ich editorské rozhodnutie, určite sa nesnažím niekde dovolávať. Ani si nemyslím, že by to k niečomu viedlo. Samozrejme pomôže, keď to dajú na titulku, ale niekedy sa aj bez toho články vedia šíriť. Veľmi dôležitý je Facebook. Do akej miery si to ľudia spontánne šíria je asi najdôležitejší faktor.

Čo je najlepšia vec, ktorú vám blogovanie dalo?

Spoznal som vďaka tomu množstvo ľudí. Množstvo ľudí tiež spoznalo mňa, moju sociálnu sieť to výrazne rozšírilo. Urobilo mi to nových známych, často veľmi zaujímavých ľudí. Bol som tiež na zopár diskusiách. Byť účastníkom verejných debát je pre mňa nová skúsenosť.

Keď ste dostali Novinársku cenu, znamená to väčší pocit zodpovednosti venovať sa tomu systematicky – či už na blogu alebo Facebooku? Alebo sa nič nezmenilo?

Necítim konkrétny tlak, aby som sa tomu venoval systematickejšie, ale pocit zodpovednosti tam je. Dokonca si myslím, že tento pocit by mal do určitej miery cítiť každý, kto čokoľvek publikuje na internete aj pokiaľ je to len komentár pod nejakým statusom. Toto tu treba vo všeobenosti kultivovať, aby ľudia vnímali aj Facebook a internetové diskusie ako verejný priestor, kde platia určité štandardy správania sa. Nielen novinár má zodpovednosť za svoje články. Niekedy sa môže stať, že komentár pod statusom Andreja Kisku si prečíta viac ľudí ako článok na titulke nejakého média a aj z niečoho nenápadného sa stane vysoko čítaná vec.

Vy nejako „moderujete“ diskusie na vašom Facebooku?

Nemám až taký obrovský Facebook, že by som musel premazávať stovky komentárov. Keby sa tam objavilo niečo naozaj hrubo za čiarou, tak by som to mazal, ale nestáva sa to. Zato keď som písal pri vrchole utečeneckej krízy článok, ktorý sa snažil trochu tlmiť hystériu, diskusia pod ním bola brutálna. Niektoré témy sú vyslovene explozívne a ak sa objavia v médiách, je takmer isté, že vzbudia obrovskú vlnu emócií. Prostredie, ktoré produkuje dezinformácie, konšpirácie a hoaxy je na internete veľmi agresívne a nebezpečné. Oni si hovoria alternatívna scéna.

Plánujete sa na blogu viac venovať práve téme dezinformácií?

Mám zopár vecí, na ktorých pracujem a súvisia s tým. Treba upozorňovať na tieto veci. Niektorí ľudia majú optimistický pohľad, že to bola vlna, ktorá prišla s konšpiračnou scénou a postupne bude opadávať. Ja tento optimizmus zatiaľ úplne nezdieľam. Myslím si, že sa zbavíme úplne najprimitívnejších výmyslov typu, že pápež podporil Trumpa. Tento typ úplne zjavných klamstiev, hoaxov sa obmedzí, aj Facebook v tom robí isté kroky. Ale čo sa nevyrieši, je, že informácie sa už nikdy nebudú šíriť tak ako v minulosti, kedy sme ich prijímali výhradne prostredníctvom niekoľko profesionálnych médií. Konšpiračné weby a propaganda začnú pôsobiť sofistikovanejšie. Oni nepotrebujú nevyhnutne šíriť klamstvo – stačí im, aby si vybrali tému, ktorej sa budú selektívne a povrchne venovať. Napríklad keď v Európe žije niekoľko miliónov moslimov, prirodzene každý deň sa v tom množstve stane, že jednotlivec urobí prečin. Im stačí limitovať sa na tú tému, selektívne hovoriť len o tom a už to vytvára manipuláciu. Pritom ani nemusia explicitne klamať. Bude sa čoraz sofistikovanejšie pracovať s propagandou.

Dá sa povedať, ktoré weby na slovenskom internete v tom hrajú najväčšiu rolu…

To sa dá povedať veľmi konkrétne. Najväčší výtlak z hľadiska počtu návštev majú hlavnespravy.sk. Počítal som to a oni sú schopní denne vyprodukovať 80 až 100 správ. Väčšina z nich sú krátke, jednoduché správy – často ani nemusia byť problémové. Množstvo ich contentu sa šíri na Facebooky ďalších webov, zazdieľa to Slobodný vysielač a iní. Potom, pokiaľ ide o výtlak a čítanosť, sú tu Parlamentné listy, ktoré sa snažia profilovať, že robia aj normálne rozhovory s relevantnými politikmi a normálne spravodajstvo, ale popritom tam primiešavajú hoaxy o imigrantoch a podobne. Ďalej spomínaný Slobodný vysielač a Zem a vek, pričom Slobodný vysielač je silný vďaka tomu, že má rádio. Zem a vek má svojho maskota Tibora Rostasa, ale v poslednej dobe už reálne nemajú čísla. Vďaka tomu, že majú print a symbol, maskota, stále sa o nich hovorí, ale až tak veľa toho nerobia. Veľmi veľa vecí vzniká a šíri sa už len v prostredí samotného Facebooku. Existujú stovky facebookových pagov, ktoré tvoria alebo šíria takýto obsah.

Myslíte si, že by v takýchto médiách nemali mať reklamu zodpovedné firmy?

Každá firma, ktorá má elementárnu úctu k svojej značke a k svojej reputácii, by si mala dať pozor, kde sa jej reklama objavuje a s kým sa jej meno čo i len opticky spája. Mať reklamu na webe, ktorý sa živí tým, že produkuje konšpiračné hlúposti, oblbuje ľudí a priamo či nepriamo podporuje fašistické strany, to je strašná hanba.

Ak to firma robí dlhodobo a aj napriek upozorneniam, tak ja, ako zákazník, by som o ňu ani bicykel neoprel.

Parlamentné listy sa bránili, keď ich zaradili na zoznam konšpiračných webov, a nedávno ich odtiaľ aj vyradili. Podľa vás tam patria?

Áno, je pravda, že konšpiratori.sk nedávno vyradili Parlamentné listy z ich zoznamu respektíve sa ocitli tesne pod čiarou. Priznám sa, že som sa im konkrétne až tak nevenoval v poslednej dobe, ale dôverujem komisii z konšpirátori.sk. V minulosti tam bývali veľmi manipulatívne správy o imigrantoch, keď písali o nejakom prešlape, ktorý spáchal imigrant a použili fotku Araba, pritom v skutočnosti ten cudzinec bol beloch z Lotyšska a podobne. Je možné, že sa vyvíjajú a dnes už možno nepatria k tomu najhoršiemu, čo sa dá nájsť na slovenskom internete. Stále si ale myslím, že je tu množstvo výrazne kvalitnejších a profesionálnejších novín ako sú Parlamentné listy a to bez ohľadu na to, aký má človek svetonázor.

Vidíte svoju budúcnosť v tom, že by ste menej robili vaše komerčné aktivity a išli smerom viac sa spoločensky angažovať možno práve v oblasti dezinformácií?

Veľa premýšľam nad tým, ako správnym spôsobom vybalansovať komerčné zákazky, ktoré ma živia, s písaním alebo angažovaním sa vo veciach, ktoré majú nejaký zmysel. Treba povedať, že to, že mám firmu a viem sa digitálnou grafikou slušne živiť, mi dáva obrovskú slobodu v rozhodovaní sa vo všetkých ostatných veciach. Veľa vecí sa však vyvíja spontánne, aj vďaka blogom ma pozná a oslovuje viac ľudí a postupne si toho chcem naberať viac. Chcem tu žiť a záleží mi na tom, ako to tu bude vyzerať, takže prirodzene rozmýšlam nad tým, ako viem byť tejto spoločnosti čo najviac užitočný.