Reklamy, které porušily slovenský etický kodex

neděle, 28. dubna 2019, 08:20 Slovensko, Reklama Ivan Krasko

Přinášíme přehled reklam, které slovenská Rada pro reklamu vyhodnotila v posledním období jako neetické.

Slovenský samoregulačný orgán Rada pre reklamu rieši podnety na reklamy a vyhodnocuje, či boli v rozpore s Etickým kódexom reklamnej praxe. Prinášame výber tých, ktoré podľa jej arbitrážnej komisie za posledného pol roka neboli v poriadku.

Superlatív od O2 neobstál

Rada pre reklamu dostala sťažnosť na telekomunikačného operátora O2, ktorý v e-mailovej reklame svoju eKasu označil za „najvyspelejší pokladničný systém”. Podľa Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu to nebolo v poriadku, pretože „reklama nesmie použiť žiaden superlatív, bez jednoznačného a hodnoverného preukázania pravdivosti a oprávnenosti takéhoto tvrdenia”. Slovenské O2 tvrdilo, že išlo o pracovnú verziu reklamy, dostala sa von omylom a v hlavnej kampani používali slogan „Moderné riešenie s jednoduchým ovládaním”.

Skrytý PR článok

Ďalší podnet, ktorý riešila Rada pre reklamu, sa týkal neoznačovania reklamných textov na internete. Web cas.sk zverejnil príspevok „Najužitočnejšia appka: Nájdete v nej viac ako vo vašej zdravotnej karte!”, ktorý mal iba ako autora uvedeného „špeciálny projekt” a podľa sťažnosti takéto označenie nezodpovedá pravidlám pre jasné odlíšenie obsahu od reklamy.  Vydavateľ priznal, že išlo o platený obsah Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale argumentoval, že „neoznačenie už v úvode článku bolo neúmyselné”. Rada pre reklamu však vo svojom rozhodnutí uviedla, že “reklama musí byť jasne ako taká identifikovateľná”, čo sa v tomto prípade nestalo. Takisto označenie za „špeciálny projekt” nepovažuje za dostatočné: „Priemerný spotrebiteľ len na základe uvedeného označenia nevie rozoznať, že článok má komerčný charakter, resp. že ide o platenú formu reklamy a môže nadobudnúť mylný dojem, že článok je bežným redakčným obsahom,” uvádza.

Problémom bol navyše aj superlatív „najužitočnejšia appka”. Rovnako ako pri eKase od O2 aj tu platilo, že superlatív sa nesmie používať, ak nemožno preukázať jeho pravdivosť.

S neoznačením platenej reklamy mal problém tiež web wanda.pluska.sk skupiny News and Media Holding. Článok „Uvažujete o laserovej epilácii?” nebol označený ako reklama alebo platená spolupráca, čím porušil etický kódex. Vydavateľ uviedol, že išlo o zlyhania ľudského faktora a napravil to.

Imigranti na billboardoch

Etický kódex podľa Rady pre reklamu porušil aj billboard, ktorého zadávateľom bola politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Billboard hlásal, že „Imigranti obsadzujú Európu!” a dopĺňal to vizuál Eiffelovej veže s polmesiacom na vrcholku. Reklama však podľa etického kódexu nesmie bezdôvodne využívať motív strachu alebo vytvárať pocit strachu  a nesmie ani zneužívať predsudky a povery - čo v tomto prípade nastalo. „Reklama samotná je totiž koncipovaná tak, aby vyvolala výlučne negatívnu konotáciu k imigrácii a stavia spotrebiteľa do polohy zodpovednosti za „stratu“ Európy, čo nemožno považovať za etické,” zhodnotila arbitrážna komisia.

Neznásobené úspory

Sťažnosť prišla aj na reklamu VÚB banky, ktorá v spote uvádzala: „Znásobte svoje úspory s Kombiproduktom”, pričom komunikovala produkt kombinujúci investície do podielových fondov a termínovaný vklad. Sporné bolo slovo „znásobte”. „Ide o finančný produkt a peniaze, pri ktorých slovo znásobenie znamená minimálne raz taký istý nárast,” uvádza Arbitrážna komisia Rady pre reklamu v obšírnejšom stanovisku. Tvrdenie o „znásobení” považovala za klamlivé a reklama mohla podľa nej zavádzať.

Nekalé praktiky, nadávky aj riešenie v pive

Medzi ďalšími reklamami, čo porušili etický kódex, bol napríklad rozhlasový spot. „Vážení občania, dáva sa na známosť, že po dedine budú opäť chodiť energetickí šmejdi, dnes prídu štátni, od pondelka šmejdi z Česka, ak im znovu naletíte, lampáreň na stanici bude otvorená každé ráno od ôsmej,” odznelo v  reklame, ktorá podľa komisie očierňovala a zľahčovala konkurentov.

Neprešiel ani billboard na šperky s textom „Aspoň raz nebuď ko*ot a konečne jej to kúp”. Zadávateľ sa obraňoval tým, že „vulgarizmus v slove vidí len ten, kto chce”, no tento argument mu neprešiel a komisia Rady pre reklamu označila reklamu za neetickú. Téme sa venovali médiá, napríklad Denník N, a firma svoj marketing obhajovala v bulvárnych Topkách.

V rozpore s etickým kódexom bol aj roll-up „Tvoje pivné stanice”, umiestnený v obchodnom centre. Podľa Rady pre reklamu bol v tomto prípade pointou „jednoznačne odkaz na skutočnosť že ak má človek stres, problémy s financiami, prípadne s prácou, „pomoc“ nájde v alkohole (v pive).” Vizuál reklamy podľa arbitrážnej komisie naznačoval, že „alkohol je prostriedkom riešenia osobných problémov” a to bolo neetické.