Slovenská média neeticky informovala o Gottovi i tragédii

Zdroj: Shutterstock

Na Slovensku dohliada na etiku médií Tlačovo-digitálna rada. Funguje ako samoregulačný orgán, prijíma sťažnosti a vyhodnocuje, či sú mediálne výstupy v rozpore s Etickým kódexom novinára. Ten vznikal v spolupráci Asociácie vydavateľov tlače, Slovenského syndikátu novinárov a IAB Slovakia.

MediaGuru.cz sumarizuje prípady od roku 2019 až doteraz, ktoré sú neetické.

Pád z budovy na videu

Rada sa z vlastnej iniciatívy venovala videu, na ktorom človek vyskakuje z horiaceho paneláku. Udalosť sa stala koncom roka 2019 v Prešove – pri výbuchu plynu zahynulo osem ľudí a jedného, ktorý z budovy vyskočil, natočili na video. Niektoré slovenské médiá toto video zverejnili, čím porušili Etický kódex a pravidlo, že “novinár používa vždy primerané výrazové prostriedky”.

Jedným z médií boli Aktuality.sk zo skupiny Ringier. Šéfredaktor Peter Bárdy priznal pochybenie: “Za chybu sa chcem ospravedlniť aj ja osobne. Mrzí ma to nielen profesionálne, ale aj ľudsky,” uviedol v odpovedi Tlačovo-digitálnej rade. Malo ísť o pochybenie editora a video z webu pár minút po zverejnení stiahli.

Rovnakého etického pochybenia sa dopustil bulvárny web Pluska.sk zo skupiny News and Media Holding, avšak šéfredaktorka zverejnenie videa obhajovala. “Video sme o dve hodiny, na požiadanie polície, ktorá mimochodom bežne zverejňuje na svojej stránke oveľa šokujúcejšie zábery, stiahli. Osobne si však myslím, že aj na základe článkov, fotiek a videí, ktoré boli veľmi smutné a poukazovali na to, čo sa môže stať či už pre ľudskú nedbanlivosť alebo v dôsledku pochybenia kompetentných komukoľvek, sa začali organizovať zbierky, posielali sa peniaze na účet rodinám, ktoré prišli o strechu nad hlavou, pomáhali politici, ale aj bežní ľudia. Keby sme zrejme iba napísali o tom, že sa tragédia stala, bez záberov, ktoré ju nepochybne umocnili, odozva na pomoc by bola úplne iná,” argumentovala Tlačovo-digitálnej rade Ivana Mandáková. Rada toto zdôvodnenie označila za “absolútne účelové” a skonštatovala porušenie Etického kódexu.

Urážka Karla Gotta

Neeticky postupoval aj slovenský Denník N. Ten v lete 2019, niekoľko mesiacov pred smrťou Karla Gotta zverejnil polemický text k jeho 80. narodeninám. Po smrti speváka materiál znovu vrátil na titulku webu s nadpisom “Zlatý hlas z Prahy, božský Kája, národný umelec, ale i zombie či idiot hudby. Kto bol vlastne Karel Gott?” Zmienka o zombiem a idiotovi z titulku následne zmizla.

“Pôvodný titulok tam bol presne šesť minút. Veľmi rýchlo sme si uvedomili, že v novej situácii nie je vhodný a zmenili ho. Čitateľom Denníka N sme sa aj okamžite ospravedlnili na Facebooku.  Nebolo naším zámerom urážať Karla G., ani jeho fanúšikov v Česku a na Slovensku,” uviedol šéfredaktor Matúš Kostolný v odpovedi Tlačovo-digitálnej rade. Namietal tiež, že titulok nie je hodnotením Denníka N, ale citátom osobností.

Rada však zhodnotila, že bol porušený Etický kódex. “Uvedenie citátov je vyjadrením postoja autora či editora článku a jeho hodnotovej orientácie,” uviedla. Samotný titulok bol podľa nej neetický už pri prvom publikovaní pred smrťou Gotta, kedy “bol vážne chorý a pred verejnosťou neskrýval diagnózy”. Textu Denníka N sa venovali ďalšie médiá vrátane českého bulváru Blesk.

Šéfredaktorka v politike

Tlačovo-digitálna rada riešila tiež podnet na lokálne noviny Párkány és vidéke – Štúrovo. Zistila pochybenie u šéfredaktorky. Tá sa popri riadení novín začiatkom roka 2020 podľa Rady angažovala v politickej strane, čím došlo k porušeniu Etického kódexu a “spochybneniu nestrannosti a objektivity novinára”. Za MKS kandidovala do slovenského parlamentu a médiá jú podľa zistení Tlačovo-digitálnej rady označovali ako hovorkyňu tohto hnutia.

Zavádzajúci titulok

Etický kódex novinára porušil aj spoločenský týždenník Plus 7 dní vydavateľstva News and Media Holding. Konkrétne v titulkovom článku Odhalená tvár krvavej Ajušky zo začiatku roka 2019.

Alena Zsuzsová bola v čase zverejnenia článku obžalovaná z vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Plus 7 dní sa venoval jej súkromiu, ale článok dopĺňali viaceré fotografie jej 15-ročnej dcéry. Vtedajšia šéfredaktorka časopisu Anka Žitná Lučaiová v odpovedi Tlačovo-digitálnej rade odmietla porušenie etiky a označila to za legitímnu tému verejného záujmu. Argumentovala okrem iného tým, že fotografie dcéry predtým zverejňovali aj iné médiá, dcéra samotná “má na Facebooku množstvo verejne dostupných fotografií” a na módnej prehliadke, ktorej sa článok venoval, mala vystupovať ako modelka.

“Avízo na titulnej strane skutočne nekorešponduje s obsahom článku v čísle, ale zavádza čitateľa. V bulvárnych médiách je tento prístup častý, ale neprípustný je v súvislosti so zasahovaním do práv občana, najmä ak ide o mladistvú osobu. Ten zásah spočíva v zdôrazňovaní súvislosti, že ide o dcéru matky, ktorá je podozrivá zo závažnej trestnej činnosti,” uvádza Tlačovo-digitálna rada. Podľa Etického kódexu novinára “titulky článkov nesmú byť nepravdivé vo vzťahu k obsahu textu”.